Prinášame ďalší z rozhovorov uverejnených vo Vitalite. Tentokrát ide o voľu.
Vôľa ako nástroj ducha
Pomaly stúpame, slnko zapadá za horu a tma je nám neústupne v pätách. Všetko tíchne a nad krajinou sa vznáša tieň. Nevieš, kedy presne prídeš tam, kam máš namierené. Len viera a odhodlanie, nevzdaj sa, dôjdeš včas.
K tomu, aby sme boli šťastní, potrebujeme prežívať úsilie, pretože to, prečo si sami seba môžeme vážiť a mať zo seba dobrý pocit, súvisí s úsilím. Na to potrebujeme mať smer, cieľ, ktorý stojí za to, aby sme to úsilie vynaložili. Pokiaľ žijeme bezcieľne, chýba nám práve to, do čoho by sme svoje úsilie nasmerovali. Práve preto mnohí z nás žijú nesústredený život, behajú od jednej veci k druhej, vymieňajú ľudí ako tovar a vyčerpávajú svoju životnú silu. Na to, aby sme využívali svoju silu, potrebujeme cieľ, zámer, vôľu a k tomu je potrebné rozvinúť vnútornú disciplínu. Naučili sme sa používať svoju vôľu pre zámery a ciele iných, preto ju vnímame ako násilie. Nútime sa do vecí a nepoznáme dôvod, prečo ich robíme. Často len preto, že musíme, a tak vytvárame na seba vnútorný tlak. To nám však berie motiváciu a radosť zo života. Využívanie svojej vlastnej životnej sily súvisí s používaním vôle pre svoj zámer. Vôľa je dnes nepopulárna, ale pre rozvoj akejkoľvek schopnosti, či vlastnosti vo fyzickom, alebo aj duchovnom svete je vôľa a vnútorná disciplína najdôležitejšou vecou. Inak len prežívame, konzumujeme to, čo je nám servírované a ani si neuvedomujeme, že sme len konzumenti. To pohodlie a falošná viera v istotu blahobytu nás vedú k stagnácií, priemernosti a neprinášajú duchovný ani materiálny rozvoj. Sú len dve cesty, ako sa môžeme prebudiť. Prostredníctvom utrpenia, straty, kde sa rozhodneme inak, ako len stagnovať a prežívať, alebo sa rozhodneme a použijeme vlastnú vôľu na rozvinutie disciplíny a schopností, ktoré v stagnovaní spali. Vôľa sa rozvíja sústreďovaním pozornosti, napriek vonkajším vzruchom a to, čo vnímame ako prekážky, ktoré musíme prekonať sú len zvody vonkajšieho sveta, na ktoré zameriavame svoju pozornosť. Tak strácame smer, cieľ a vôľu. Vôľa sa týka aj dokončovania vecí, ktoré sme začali, pretože, aj keď to nevidno, v jemnom svete upútajú ľudskú pozornosť staré zámery, ktoré nie sú dokončené. Pripomínajú sa nám v podobe myšlienok a pocitov. Aby sme nevyčerpali svoju energiu je veľmi dôležité, aby začaté bolo dokončené a tým aj ukončené. Všetko nedoriešené, neukončené sa prenáša do astrálneho tela - snového tela a chce sa dokončiť v snoch. Astrálna projekcia, čiže obraz toho, čo sme chceli zrealizovať, zostala v astrálnom svete a vyčerpáva našu životnú silu. Práve preto je v živote dôležité ukončovanie a rozlúčenie sa stým, čo sme dokončili. Nedokončené upútava našu pozornosť a my nie sme schopní sústrediť sa, a preto nemáme vôľu. Naša energia zostáva v minulosti, alebo je často v astrálnom tele. Astrálna, snová časť sa to snaží ukončiť, ale my sme unavení a nemáme energiu na vôľu, pretože energia je tam, kde je naša pozornosť. Do čoho vložíme svoju pozornosť a vôľu to sa pohne. Len vôľou môžeme dať energii smer. Bez vôle energiou nepohneme. Na to, aby sme mali energiu a hmotu, musíme sústrediť pozornosť, to je používanie vôle. Sústredenie je akt vnútornej disciplíny. Nechce sa mi - to nie je dôvod niečo neurobiť. Je to prejav toho, že nemáme vôľu. Preto je dôležité rozlišovať medzi nechcem a nechce sa mi. Nechcem je jasné nie a nechce sa mi znamená chcem, ale nechce sa mi preto nič urobiť. Čiže človek nerozvinie vôľu sám zo seba a nikam sa nepohne. Sám od seba sa nepohne a pohne sa iba vtedy, keď je prinútený vonkajším svetom a okolnosťami. Vôľa vychádza z vnútra. Človek ju prežíva ako chcem a urobím preto všetko. Toto je znak silnej vôle. Vôľa patrí duchu. Sú to iskry ducha. Preto je dôležité, aby bol náš cieľ veľký, aby nás nadchol, aby sme videli zmysel, za ktorým kráčame. Potrebujeme "zapáliť" telo pre činy. Aktivita je opakom pasívneho konzumovania. To nás povyšuje na tvorcu. Stereotyp, rutina, stagnácia - toto všetko sa dá prekonať len vôľou. Mnoho ľudí namiesto rozvinutia vôle iba uniká z reality. Do krajšieho sveta, kde sa nemusia naháňať a je o nich postarané. Sú uväznení v ilúziách a okrem prázdnych slov nič netvoria. Niečo také ako úsilie, práca a vôľa ich nezaujíma. Vôľa pre svoj zámer je vôľou duše. Vôľa pre zadané cudzie ciele, vedomé aj podvedomé, je vôľou osobnosti. Na to, aby sme používali vôľu sa nemusíme stať tvrdí. Vôľa nie je o prekonávaní seba za každú cenu a tým tvrdosť na seba bez súcitu. Skutočná vôľa je sústreďovanie pozornosti, čiže vracanie sa k veciam. Zahŕňa to v sebe odpočinok, po ktorom sa vrátime k tomu, čo sme začali. Keď sme na seba tvrdí, prestali sme cítiť a v skutočnosti sa nevieme ani sústrediť, pretože fungujeme ako robot. Nevnímame seba, ani okolie a výsledok je vyhorenie. Keď nevládzeme, neznamená to, že sa nám nechce, ale je čas uvoľniť tlak na seba a napiť sa živej vody v podobe citov, niečoho krásneho, čo nás vyživí, ale nezaspať v tom. Rozvíjaním vôle rozvíjame aj schopnosť rozhodovať sa, neprenechávať zodpovednosť za svoj život iným a rázne povedať nie všetkému, čo nám ubližuje a ničí nás. Schopnosť rozhodovať sa a rázne sa vyjadriť, keď je to potrebné, prinášajú rešpekt okolia a úctu k sebe samému. Všetky naše činy sú vyjadrením našej vôle alebo toho, že nechávame za seba rozhodovať iných. Svoju životnú energiu tak uspávame a prežívame spánok v bdelom stave. Zobudiť sa z tohto spánku môžeme len vlastným rozhodnutím. Vôľa je darom od Boha, je to iskra. Boh nám dal všetkým slobodnú vôľu a je na nás, čo s ňou urobíme. či ju použijeme , ale zneužijeme na to, aby sme tu žili ako obete. Život v zmysle nechce sa mi berie vôľu. Vôľa súvisí so chcením. Chcenie je veľký pohyb. Len naša vnútorná vôľa - vnútorná disciplína - pohne našim telom. Telo sa samé od seba bez vôle nepohne. Žiť ducha v hmote znamená zapáliť oheň v tele a činiť.
D.G. a Z.B. ... See more
